Farnosť Kavečany - Liturgický rok

   Bohoslužby  |  Liturgický rok  |  Kalendár sviatkov  |  Kontakt  |  Mapa webu  |  RSS  | Vyhľadávanie    
   Aktuality  |  O farnosti  |  Aktivity  |  Sviatosti  |  Ostatné liturgické slávenia  |  Fotogaléria   


KBS Košická arcidiecéza Christnet Svätá Stolica TV LUX Rádio Lumen Arcidiecézne centrum pre mládež TK KBS Radio PROGLAS Slovenské omše v Európe MČ Košice-Kavečany
 

VEĽKONOČNÉ OBDOBIE

Obdobie päťdesiatich dní od nedele Pánovho zmŕtvychvstania do nedele zoslania Ducha Svätého sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba aj ako jedna „veľká nedeľa“. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva Alleluja (VSLR 22).

VEĽKONOČNÉ TROJDNIE

Kristus uskutočnil dielo ľudského vykúpenia a dokonalého oslávenia Boha predovšetkým svojím veľkonočným tajomstvom, v ktorom svojou smrťou zničil našu smrť a svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život. Preto Veľkonočné trojdnie Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania je žiarivým vrcholom celého liturgického roka. A tak ako je nedeľa vrcholom týždňa, je slávnosť Veľkej noci vrcholom liturgického roku (VSLR, 18).

SLÁVENIE VEĽKONOČNÉHO TROJDNIA

1. Veľkonočné trojdnie Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania sa začína večernou omšou vo Štvrtok Pánovej večere; jeho stredom je Veľkonočná vigília a končí sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania (VSLR, 19)

2. Cirkev slávi každý rok veľké tajomstvá ľudského vykúpenia od večernej omše vo Štvrtok Pánovej večere až do vešpier Nedele Pánovho zmŕtvychvstania. Tento časový úsek sa výstižne volá „trojdním ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Pána“ a aj „Veľkonočným trojdním“, lebo sa v ňom sprítomňuje a uskutočňuje tajomstvo Veľkej noci, to jest Pánov prechod z tohto sveta k Otcovi. Slávením tohto tajomstva Cirkev cez liturgické a sviatostné znaky vytvára s Kristom, svojím Ženíchom, vnútorné spoločenstvo.

3. Veľkonočný pôst v prvých dvoch dňoch trojdnia, keď sa Cirkev podľa dávnej tradície postí, „lebo jej vzali ženícha“, je posvätný. V Piatok Utrpenia a smrti Pána treba všade zachovať pôst a zdržiavať sa mäsitého pokrmu. Odporúča sa predĺžiť tento pôst aj na Bielu sobotu, aby Cirkev mohla dôjsť k radostiam Veľkonočnej nedele s povznesenou a úprimnou mysľou.

4. Odporúča sa spoločne sláviť posvätné čítanie a ranné chvály v Piatok Utrpenia a smrti Pána a v Bielu sobotu. Je vhodné, aby sa na nich zúčastnil aj biskup v katedrálnom chráme, ak je to možné, s kňazmi a ľudom.
Túto časť liturgie hodín, ktorá sa kedysi označovala ako „tmavé hodinky“, treba zachovať v nábožnosti veriacich, aby aj jej prostredníctvom úctivo rozjímali o umučení, smrti a pochovaní Pána a očakávali zvesť o jeho zmŕtvychvstaní.

5. Na to, aby slávenie Veľkonočného trojdnia bolo dôstojné, treba mať po ruke dostatočný počet posluhujúcich a miništrantov, ktorých bude nevyhnutné náležite poučiť o všetkom, čo majú konať. Duchovní pastieri sa majú usilovať čo najlepšie vysvetliť veriacim význam a priebeh obradov, ktoré slávia, a pripraviť ich na aktívnu a plodnú účasť.

6. Spevu ľudu, posluhujúcich a kňaza pripadá v slávení Svätého týždňa a najmä Veľkonočného trojdnia osobitný význam, lebo práve spev najlepšie zodpovedá slávnosti týchto dní a dodáva textom väčšiu pôsobivosť a silu.

7. Veľmi sa odporúča, aby sa malé rehole, kňazské i nekňazské a iné laické spoločenstvá, zúčastnili na slávení Veľkonočného trojdnia vo väčších kostoloch.

8. Tam, kde nie je poruke dostatočné množstvo účastníkov, posluhujúcich a spevákov, treba slávenie Veľkonočného trojdnia vynechať; veriaci nech sa na ňom zúčastnia v niektorom väčšom kostole.

9. Ak má jeden kňaz na starosti viac menších farností, bude vhodné, ak sa veriaci, ak je to možné, zhromaždia vo väčšom kostole niektorej z nich na spoločné slávenie.

Ak má farár na starosti dve alebo viac farností a veriaci sa zúčastňujú na Veľkonočnom trojdní vo veľkom počte a slávenie možno konať s náležitou slávnosťou, môže farár slávenie Veľkonočného trojdnia opakovať - pre dobro veriacich - pri zachovaní všetkých predpisov.

10. Aby chovanci seminárov mohli „tak prežívať veľkonočné Kristovo tajomstvo, žeby vedeli doň voviesť ľud, ktorý im bude zverený" (Optatam totius, 8), majú nadobudnúť úplné a dokonalé liturgické vzdelanie. Možno iba odporúčať, aby počas svojej seminárskej prípravy prežívali slávenie veľkonočných sviatkov v bohatej a slávnostnejšej forme, najmä pod predsedníctvom biskupa.

(Z obežníka Kongregácie pre bohoslužbu O príprave a slávení veľkonočných sviatkov, č. 38-43)

 ÚPLNÉ ODPUSTKY VO VEĽKONOČNOM TROJDNÍ

Úplné odpustky za zvyčajných podmienok (sv. spoveď, sv. prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca - a vylúčenie akejkoľvek záľuby aj k ľahkému hriechu) možno získať:

1.    pri verejnej adorácii Najsvätejšej sviatosti na Zelený štvrtok recitovaním alebo spevom Tantum ergo;

2.    za nábožnú účasť poklony kríža pri liturgickom slávení na Veľký piatok;

3.    za obnovu krstných sľubov pri slávení Veľkonočnej vigílie.

(Direktórium 2013)

  

zverejnenie 27.3.2013


 

Pôstne obdobie

Myšlienky k liturgickej spiritualite  

Na začiatku pôstneho obdobia nás Cirkev slovami Ježiša Krista: „Kajajte sa a verte evanjeliu.“(MT 1,15), vyzýva na pokánie. V evanjeliu sv. Matúša je táto výzva spojená s myšlienkou priblíženia sa nebeského kráľovstva. Uveriť evanjeliu znamená vlastne prijať nebeské kráľovstvo. Pokánie je podmienkou toho, aby sme boli schopní prijať Boha. Patrí to k podstate kresťanstva. Skutky apoštolov jednou vetou opisujú kresťanstvo takto: „Boh aj pohanom daroval pokánie, aby mali život.“ (Sk 11,18)

Čo máme robiť my? Pokánie začína tým, že uznáme svoju hriešnosť. To je prvý krok. Dnešný svet žije v „ošiali nevinnosti.“ Človek nevie prijať skutočnosť hriechu, ak nejestvuje kompetentné fórum, ktoré by mu ho vedelo odpustiť. Hriech, ak nemá výhľad na odpustenie, možno iba poprieť. Riešenie prináša jedine Boh, ktorý sa k nám priblížil v Ježišovi Kristovi a v ňom nám ponúka zmierenie.„Čo má teda, milovaní, robiť kresťan v každom čase, to treba teraz konať usilovnejšiea nábožnejšie, aby sa apoštolská ustanovizeň štyridsiatich dní naplnila pôstom, a to nielen striedmosťou v jedle, ale a predovšetkým, že sa zbavujeme nerestí. (Sv. Lev Veľký, Sermo 6 diQuadragesima).

Mariánsky charakter Pôstneho obdobia

V Pôstnom období veriaci hojnejšie počúvajú Božie slovo, venujú sa modlitbe, robiapokánie, pripomínajú si krst, nasledujú Krista na krížovej ceste, a tak sa náležite pripravujú naslávenie Veľkej Noci. Počas tohto „pôstneho putovania“ posvätná liturgia predkladá veriacim preblahoslavenú Pannu ako vzor učeníka, ktorý verne počúva Božie slovo a kráča v šľapajach Krista na „Kalváriu“, aby s ním zomrel (porov.2Tim 2,11). Po uplynutí Pôstneho obdobia vo Veľkonočnom trojdní sa preblahoslavená Panna predstavuje veriacim ako nová Eva, čiže „nová žena“, ktorá stojí pri strome života (porov. Jn 19,25), zjednotená s Kristom, „novým človekom“, ale aj ako duchovná matka, veď Pán zveril do jej materskej starostlivosti všetkých učeníkov (porov. Jn19,26).

ODPUSTKY

Kto koná pobožnosť krížovej cesty pred riadne ustanovenými zastaveniami, môže získať za  obvyklých podmienok úplné odpustky. Vyžaduje sa, aby sa pohyboval od jedného zastavenia k druhému a rozjímal o umučení a smrti Pána Ježiša. Ak sa koná pobožnosť verejne, stačí, ak sa pohybuje ten, čo vedie pobožnosť.

Tí, čo sa pre vážnu prekážku nemôžu zúčastniť na krížovej ceste, môžu získať tie isté odpustky, a to čítaním a rozjímaním o umučení a smrti nášho Pána Ježiša aspoň nejaký čas, napríklad štvrťhodiny (Enchiridion indulgentiarum, 13,5)

Veriaci, ktorý sa v piatok v Pôstnom období pomodlí po prijímaní pred obrazom Ježiša Krista Ukrižovaného modlitbu Dobrý a preláskavý Ježišu, môže získať za obvyklých podmienok úplné odpustky (Enchiridion indulgentiarum, 8)

 

DNI POKÁNIA

Kán. 1249 - Všetci veriaci, každý svojím spôsobom, sú z božského zákona povinní konať pokánie; aby sa však všetci medzi sebou spojili v istom spoločnom konaní pokánia, predpisujú sa dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú zvláštnym spôsobom venovať modlitbe, konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa mäsa podľa normy nasledujúcich kánonov.
Kán. 1250 - Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a pôstne obdobie.
Kán. 1251 - Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov Konferencie biskupov sa má zachovávať každý piatok roka, ak nepripadá naň niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami; avšak zdržiavanie sa mäsa a pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista.
Kán. 1252 - Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu však zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania sa mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.
Kán. 1253 - Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavania sa mäsa, ako aj úplne alebo čiastočne zameniť pôst a zdržiavanie sa mäsa za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.

Kán. 97 - § 1. Osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok života, je plnoletá; ak tento vek nedovŕšila, je maloletá

PÔSTNA DISCIPLÍNA

Schválená na 8. zasadnutí Konferencie biskupov ČSFR v Brne, dňa 20. januára 1992 pre všetky diecézy:
§ 1. - Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami zdržovania sa mäsitých pokrmov a pôstu.
§ 2. - Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci v tieto dni konajú pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:
     1. zdržovanie sa mäsitého pokrmu,
     2. skutok nábožnosti: účasť na svätej omši, krížová cesta alebo bolestný ruženec,
     3. čítanie Svätého písma trvajúce aspoň 10 minút,
     4. skutok lásky k blížnemu: návšteva chorého s konkrétnym prejavom pomoci alebo návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých alebo hmotná pomoc chudobným či viacdetným rodinám a pod.,
     5. zrieknutie sa sledovania televíznych programov (okrem správ) alebo fajčenia alebo alkoholických nápojov alebo iné sebazaprenie.

zverejnenie 12.2.2013






htwww.farnostkavecany.sk